utorok 28. septembra 2010

Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti textu II.

Viete pomenovať to, čo vidíte na obrázku? Určite všetci. Áno, je to konektor. Avšak, čo robí konektor na blogu o náučnom štýle? Toto slovo pochádza z latinčiny "cōnnector". Slovník cudzích slov nám ho definuje (čo sa týka lingvistiky) ako prvok s nadväzovacou funkciou a ako prostriedok vzájomného prepojenia textových jednotiek. Čo presne táto definícia znamená?



Konektor:

  • jazykový prostriedok súdržnosti textu
  • presahuje rámec vety
  • vyjadruje nadväznosť textu
  • najčastejšie: zámená, príslovky, časticové výrazy, antonymá, atď.

Spôsoby nadväzovania v texte:


1. RETROSPEKTÍVNY SPÔSOB:

  • nadväznosť textu smerom dozadu
  • Na diskotéke bolo výborne. Je to tak.
  • Dnes som bola v škole. Nechodím tam veľmi často.

Úloha č.1:

Vyhľadaj v texte príklady na retrospektívne konektory.



2. PERSPEKTÍVNY SPÔSOB:


  • nadväznosť textu smerom dopredu
  • Ja čosi urobím. Pôjdem do školy.
  • Tak som tu. Kúsok za polovicou cesty, ktorá ma vedie do Santiaga de Compostela.

Úloha č.2:


Vyhľadajte v texte perspektívne konektory.

  • Dalo sa to čakať. Na hodine nemčiny ma opäť vyskúšala. Musela som jej ich povedať všetky. Modálne slovesá sú mojou nočnou morou.
  • Rozhodla sa nemyslieť na nevoľnosť a sústrediť sa na rýchle stmievanie, na Bolívijčanov, na ľudí, ktorí začínali zatvárať obchody a odchádzať. Hučanie v ušiach bolo čoraz hlasnejšie a Veronika – po prvý raz, odkedy užila tabletky – pocítila strach, strašný strach z neznáma. Ale prišlo to rýchlo. Vzápätí stratila vedomie.

3. MIMOTEXTOVÝ SPÔSOB:

  • odkazujú na iné diela
  • Podľa portugalského denníka Jornal de Letras sa jeho román Alchymista stal najpredávanejšou po portugalsky napísanou knihou v histórii.
  • Ako p.p. Sabol napísal na svojej webovej stránke

Úloha č.3:


Vymyslite príklad na mimotextový konektor.


Odpovede na úlohy napíš do komentárov.



Zdroje:


simonanovakova.files.wordpress.com/2010/04/textova-syntax.doc

http://blogs.voices.com/voxdaily/figure-connecting-two-wires.jpg
http://abstract.desktopnexus.com/wallpaper/109943/
http://en.wiktionary.org/wiki/connector

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava : Orbis Pictus, 2010.


COELHO, P. : Veronika sa rozhodla zomrieť. Bratislava : Ikar, 2008.


COELHO, P. : Pútnik z Compostely. Bratislava : Ikar, 2010.


Vypracovali:
Michaela Rojáková, Michaela Valkučáková, Barbora Krišová, Tomáš Jacko

nedeľa 26. septembra 2010

Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti textu I.


Súdržnosť textu


Tak ako lepidlo vie zlepiť rôzne veci a existujú rôzne káble na prepájanie počítačov, aj v slovenčine máme "lepidlo", ktoré nám drží texty pokope. Týmto lepidlom sú rôzne prostriedky súdržnosti textu, o ktorých sa teraz dočítate.

Obsahové časti textu autor umiestňuje v určitom poradí.

V slohových útvaroch, ktoré majú menší stupeň súdržnosti textu, môžeme ich časti bez narušenia vymeniť napr. oznámenie, opis

osoby.

Dňa 11. 10. 2010 sa uskutoční stretnutie rodičov v IV. B triede.
Stretnutie rodičov sa uskutoční dňa 11. 10. 2010 v IV. B triede.

Vymenili sme poradie slov, ale obsah zostal bez narušenia.


V iných slohových útvaroch majú obsahové časti presne určené miesto napr.:

  • chronológia v životopise a rozprávaní ( udalosti udávame v časovej postupnosti od minulosti po súčasnosť )
  • logika vo výklade príčiny a následku alebo pri vyslovení tézy a následne argumentu
    ( Hlavnou príčinou smrti sa môže stať predávkovanie liekmi na spanie. Tie môžu spôsobiť zástavu srdca a následný celkový kolaps organizmu. )



Stavba textu (kompozícia)

Jedným z najúčinnejších prostriedkov súdržnosti a nadväznosti textu je kompozícia - stavba textu.

a) veta - základná syntaktická jednotka s uceleným významom.

b) odsek - časť alebo úryvok nejakého textu, ktorý je obyčajne graficky zreteľne vyznačený.

c) kapitola - časť, úsek, pomerne samostatný oddiel spisu, knihy.

d) podkapitola - menšia kapitola alebo časť hlavnej kapitoly.


Vetosled

Vetosled určuje poradie a miesto viet v súvetnej konštrukcii.


V priraďovacom zlučovacom súvetí môžeme
meniť poradie viet, nakoľko sú rovnocenné, záleží to aj od autorského zámeru.
Bolo zamračené a fúkal silný vietor. Fúkal silný vietor a bolo zamračené.


V podraďovaciom súvetí je hlavná veta zvyčajne na začiatku a po nej nasleduje ve
dľajšia veta.
Šli sa okúpať, pretože im bolo veľmi horúco.
Zriedkavo sa to uplatňuje naopak: Pretože im bolo horúco, šli sa okúpať.


Ako príznakový výrazový prostriedok na vyjadrenie emócií sa využíva p
oradie vedľajšia veta - hlavná veta.
Aby mi urobila nervy, preto ma vyvolala odpovedať!


Vedľajšia prívlastková veta môže byť vložená do hlavnej vety, pripája sa na nadradené podstatné meno a je oddelená čiarkami z oboch strán.
Jánošík, ktorý bol legendárnou slovenskou postavou, sa stal hrdinom mnohých povestí.


Konektory

Konektormi nazývame rozličné jazykové a mimojazykové prostriedky, ktorými vyjadrujeme obsahovú nadväznosť medzi vetami v texte.

Konektory delíme na:


1. jazykové

a) zámená
( ak v texte spomenieme nejaké slovo, ďalej ho už spomínať nemusíme, stačí,
ak namiesto neho použijeme zámeno, napr. Spoznal som Martu. Všetko mi na nej vadilo.)

b) gramatická zhoda medzi podmetom a zhodným prívlastkom
(krásny Ferko, múdry človek, silný Vlado... )

c) väzba slovesa s podstatným menom v istom páde
( Meióza je redukčné delenie, ktoré poznáme z biológie. )

d) synonymá
(múdry, racionálny, rozumný, inteligentný, logický, rozvážny )

e) antonymá
( milý - drzý, skromný - namyslený )

f) opakovanie slov, pojmov

g) poradie viet v texte

h) nevyjadrený podmet
( Stratila sa. /Ona/, Poznáme sa? /My/ )


2. obsahové

a) téma ( prítomná v celom texte )

b) kompozičné celky ( úvod, jadro, záver )

c) časová línia ( napr. v rozprávaní, v životopise )

d) postupnosť krokov ( pri referáte, správe o exkurzii )

e) opakovanie motívu ( napr. pri opise )


3. mimojazykové

a) pri hovorenom texte je to mimika a gestikulácia
( ukazovanie na miesto, osobu o ktorej hovoríme, napr. Fera musíte spoznať. Aha, tamto je on!, pohyby tváre, napr. vyjadríme postoj k danej téme úsmevom, zamračením )

b) predchádzajúca komunikačná situácia
(Ale veď si povedal, že...)


Úloha pre triedu !!!

Milí spolužiaci, chceme si overiť, či ste pochopili doterajšie učivo o náučnom štýle.

Vašou úlohou je napísať krátky (5-6 viet) text, v ktorom uplatníte znaky náučného štýlu, použijete niektoré z konektorov a využijete konštrukciu vedľajšia veta - hlavná veta. Téma je ľubovoľná.


Zdroje:

PÉTERYOVÁ, O., REZNÍČKOVÁ, V., ŠAGÁTOVÁ, Ľ., TARÁBEK, J. : Zbierka úloh zo slovenského jazyka. Bratislava: DIDAKTIS, 2006.

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus, 2010.

www.studentske.sk

www.referaty.sk

Obrázky

www.cvprofik.sk

www.beholtheblog.org


Vypracovali:

Katka Džačovská

Vlado Jakubo

Daniel Komara

Martin Rákoš

streda 22. septembra 2010

Výrazové prostriedky, kompozícia a členenie textov náučného štýlu

Výrazové prostriedky náučného štýlu


História náučného štýlu:
  • vznikal a rozvíjal sa s rozvojom vedy
  • začal sa budovať v čase vzniku slovenčiny - základy položil Ľ. Štúr
  • do dnešnej podoby sa formoval v 20. storočí - po II. svetovej vojne (rozvíjala sa vedecko-výskumná práca, vedecké inštitúcie)

Náučný štýl:
  • objektívny štýl
  • štýl verejnej, odbornej a pracovnej komunikácie
  • využívame výrazové prostriedky spisovného jazyka
  • náročný štýl - podľa náročnosti obsahu aj formy sa delí do dvoch kategórií

1. vedecko-náučné jazykové prejavy:
  • určené vedcom a odborníkom
  • cieľ: rozšíriť vedecký objav, vysvetliť odborný problém odbornému publiku
  • využívajú knižné slová, cudzie slová a vedeckú terminológiu
  • presné vyjadrovanie, vedecká citácia, argumentácia
  • oznamovacie vety, súvetia

    Ukážka č.1: Rodina

    Rodina nie je v pravom slova zmysle subjektom, ale ako základná bunka spoločnosti má svoje práva, ale aj povinnosti. Rodinná solidarita a participácia je jednou zo základných charakteristík jej funkčnosti. Historicky podmienená morálna povinnosť doopatrovania rodičov by mala byť samozrejmosťou aj v dnešnej dobe.

2. populárno-náučné (popularizačné) jazykové prejavy:
  • určené širšej verejnosti, žiakom, čitateľom odborných časopisov
  • cieľ: nie je len poučiť, ale čitateľa aj esteticky zaujať
  • využitie publicistických a beletristických prvkov
  • voľnejšia syntax, uprednostnené domáce termíny, cudzie termíny vysvetlené opisom, názorné prirovnania a príklady, synonymá
  • oznamovacie vety, opytovacie vety len ako upútavacie prostriedky
  • prejavuje sa viac osobnosť autora a jeho názor

    Ukážka č.2: Skytalé

    Tento spôsob utajovania informácií sa používal v starovekom Grécku a Sparte. Princíp šifrovania údajov spočíva v tom, že sa na drevený valec vopred dohodnutého priemeru namotal pásik pergamenu alebo kože a v smere hlavnej osi valca sa naň napísal text od jedného konca k druhému. Po jeho odmotaní na ňom zostali písmená, ktoré nedávali spolu zmysel. Jediným spôsobom, ako dešifrovať zašifrovaný text, bolo namotanie pásika na valec rovnakého priemeru. Čoskoro sa však našli aj spôsoby, ako text dešifrovať - stačilo pásik namotať na kužeľ a postupne ho na ňom posúvať, až kým sa nenašiel vhodný priemer použitého valca. (úryvok z časopisu Mladý vedec)




VERBÁLNE PROSTRIEDKY
Lexikálne prostriedky
Morfologické prostriedky
Syntaktické prostriedky

1. odborné názvy
(diagnóza, solidarita, participácia)
2. nocionálne slová – pojmové /citovo nezafarbené slová/(kniha, modrý, chlieb)
3. knižné slová (blaženosť, zvestovať, skonať)
4. skratky, skratkové slová, značky (atď., a i., a pod.)
5. multiverbizácia (navrhujú – podávajú návrh, súhlasiť- dať súhlas, dokázať- podať dôkaz)
6.cudzie slová (internet, relatívny, empatia)

1. častý výskyt mien
2. autorský plurál
/text je písaný v 1.osobe množ. čísla/
( Myslíme si... Súhlasíme s... Domnievame sa... Budeme sa zaoberať...)
3. neosobné vyjadrovanie
4. gnómický prézent /čas používaný v prísloviach, porekadlách a vo vetách všeobecnej
platnosti/ (Kofeín a teín patria medzi drogy kofeínového radu.)

1. prevaha dvojčlenných oznamovacích viet
2. súvetia-
podraďovacie a zložené
3. polovetné konštrukcie
4. modifikované vetné konštrukcie*
5. využitie viacnásobných vetných členov
6. odseky, nadpisy

*výpustka (elipsa) - vetná štylistická figúra, spočívajúca vo vynechaní slova vo vete alebo vety v súvetí, pričom si vynechané slovo/vetu možno z kontextu domyslieť (Pri nenásilnom zaobchádzaní s inteligentnou plastelínou sa správa ako viskózna kvapalina, pri drsnejšom (spracovaní) skôr ako elastická tuhá látka.
*vsuvka (parantéza) - samostatný, do vety vsunutý výraz alebo veta, prináša doplnkovú informáciu, ktorá vysvetľuje a zdôvodňuje predchádzajúcu časť výpovede (Serrapeptáza má fibrinolytické, antiflogistické a antiedematózne účinky (zabraňuje opuchu a hromadeniu tekutiny) v mnohých tkanivách.)


NEVERBÁLNE PROSTRIEDKY
  • údaje v číslach
  • tabuľky, schémy, vzorce, grafy, prílohy...
  • označovanie odsekov, kapitol číslicami, písmenami


Kompozícia a členenie textov náučného štýlu

Čo je to kompozícia textu?
  • usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jednotného systému
Aké členenie textu poznáme v náučnom štýle?
  • pre náučný štýl je typické trojčlenné rozdelenie textu (úvod, jadro a záver

Rámcové časti náučného textu

Úvodná časť textu

Titul/názov:
  • má informačnú funkciu
  • má upútať pozornosť čitateľa (platí pre populárno-náučné prejavy)
  • využíva medzititulky - uľahčujú porozumenie textu
Abstrakt:
  • konkrétna a výstižná charakteristika obsahu širšieho výkladu
  • zvyčajne býva aj v cudzom jazyku
Predhovor:
  • vyčlenený v samostatnej kapitole
  • píše ho autor celej práce alebo známa osobnosť, ktorá hodnotí prácu
Úvod:
  • vyčlenený do samostatného odseku alebo kapitoly
  • oboznamuje čitateľa s obsahom a témou práce, s dôvodmi spracovania témy, s metódami a postupmi práce a s použitou literatúrou

Záverečná časť textu

Záver:
  • tvorí samostatný odsek alebo kapitolu podobne ako úvod
  • zhrňuje výsledky práce

Resumé:
  • záverečná rekapitulácia výsledkov skúmania
  • býva aj v cudzom jazyku

Náučný štýl
-vo vedeckom a vzdelávacom prostredí
-vyžaduje presnosť, objektívnosť, odborné
vyjadrovanie (termíny), vedecké
zdôvodňovanie, používa zložitejšie vety a
súvetia
Hovorový štýl
-v súkromnom, neformálnom, hovorenom
styku
-využíva hovorové aj nespisovné slová,
jednoslovné pomenovania



! Triedna úloha !
Milí spolužiaci, na overenie prebraného učiva sme sa rozhodli zadať vám úlohu:
Spoločnými silami vytvorte prednášku pre druhý ročník stredných škôl na tému meióza. Využite poznatky z hodín biológie a náučného štýlu. (Pozor na kompozíciu a členenie textu/úvod, jadro a záver/! )

Zdroje:
http://www.casopisuss.sk/web/sk/casopis/241/urob-si-sam-06-2007

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.martin.sk/data/foto/prispevky/1209980819.jpg&imgrefurl=http://www.martin.sk/index_blind.php%3Fkat%3D2%26all%3D1%26archiv%3D1%26od%3D13%26ad%3D13&usg=__yTpUnlwKjVsbfnFzwL-kET6FL7s=&h=469&w=377&sz=44&hl=sk&start=
CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ Ľ.: Učebnica Slovenský jazyk 3 pre stredné školy. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2010

Vypracovali:
Paula Drabiščáková
Martina Halušková
Katarína Tlučková
Zuzana Dvorščáková

sobota 18. septembra 2010

Znaky a žánre náučného štýlu



Možno si to ani neuvedomujeme, no s náučným štýlom sa stretávame v škole, v práci, v rozhlase, v televízii a na mnohých ďalších miestach každý deň. Ako z pomenovania štýlu vyplýva, jeho cieľom je nás niečo naučiť. Jeho konkrétnou funkciou je vysvetľovať, zverejňovať nové vedecké poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti, prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku a pod.


Komunikačná sféra:

  • pracovná (škola, pracovisko)
  • záujmová (spoločenské aktivity)
  • verejná (média, konferencie... )


Komunikanti (používatelia jazyka):

  • odborník odborník
  • odborník verejnosť
  • učiteľ žiak


Znaky náučného štýlu

Ukážka č.1 – úryvok z odborného článku

Oproti minulosti je diagnóza celiakie jednoduchšia. Môžeme ju zistiť serologicky, teda vyšetrením krvi. Na základe toho až na 95 percent dokážeme povedať, či má niekto celiakiu alebo nie. Pomôcť nám však môže aj enterobiopsia, čiže preskúmanie vzorky odobratej z tenkého čreva. Môžeme zjednodušene povedať, že celiakia je neznášanlivosť lepku. Lepok je súčasť múčnych výrobkov, nachádza sa v obilninách, konkrétne v pšenici, jačmeni, raži a ovse. Pravá celiakia je celoživotným ochorením.

Na tomto úryvku si môžeme demonštrovať ZNAKY NÁUČNÉHO ŠTÝLU:

· verejnosť – používajú sa slová iba zo spisovnej vrstvy jazyka, pretože je to štýl verejnej komunikácie

- v ukážke určite nenájdeme žiadne slangové, resp. iné slová, iba spisovné

· písomnosť – väčšina náučných prejavov má písomnú podobu, a tá predchádza aj hovorenej podobe

- ako vidíme, je to písaný text, prípadne jeho priama interpretácia (bez prípravy) by bola veľmi náročná a nedosiahla by takúto úroveň

· monologickosť – ide o komunikáciu bez spätnej väzby (nie ako v dialógu), adresát nie je prítomný, čiže je to monologický útvar (POZOR – neplatí to pre referát ani diskusný príspevok, tie totiž patria do rečníckeho štýlu)

- text v ukážke nie je adresovaný žiadnej konkrétnej osobe

· odbornosť, presnosť – vyskytuje sa tu odborná terminológia, poskytujú sa presné údaje (fakty môžu byť podopreté citáciami iných odborníkov)

využíva sa autorský plurál (1. osoba množného čísla) = autor textu je ako subjekt v pozadí

- ukážka poskytuje odbornú terminológiu z medicínskeho vedného odboru

- autorský plurál – napr. „Môžeme zjednodušene povedať, že...“


· pojmovosť – odborné texty obsahujú nocionálne slová (= neutrálne, štylisticky bezpríznakové slová), termíny a pojmy vymedzené definíciou

- žiadne citovo zafarbené slová v ukážke; výskyt termínov, pojmov


Žánre náučného štýlu

Žánrami náučného štýlu sú vedecko-náučné útvary, populárno-náučné útvary a esej.


Vedecko - náučné útvary:

  • sú výkladové
  • používajú termíny a knižné slová
  • majú presnú logickú kompozíciu(štruktúru)
  • majú presnú vedeckú argumentáciu, citáciu, parafrázovanie, bibliografiu
  • sú objektívne, neutrálne (nezaujatosť výkladu)


Ich cieľom je spracovať objasnené poznatky k danej téme, rozšíriť ich o nové poznatky a vysvetliť ich odbornej verejnosti bez subjektívnych názorov a postojov k danej téme.


Medzi ne patrí:

· dizertácia (rozprava) - vedecká správa, ktorá prináša poznatky z vedeckej činnosti

Delí sa na:

1. monografia (zaoberá sa podrobne jedným problémom)

2.dizertačná práca (doktorát) - správa z oblasti vedeckého výskumu doktoranda

3.habilitačná práca (docentúra) - správa z oblasti vedeckého výskumu docenta

· vedecká štúdia - zverejňuje výsledky práce, napr. vo vedeckých časopisoch

·odborný referát - obsahuje údaje a podrobnosti o referovanej téme a vyzýva čitateľa o ďalší, bližší záujem

·vedecká prednáška - jedna z foriem zverejňovania výsledkov vedeckej práce

·odborný článok - sprostredkúva originálne výsledky vedecko-výskumnej práce

· žiacke a študentské odborné práce


Populárno-náučné útvary:

  • majú voľnejší výber slov
  • majú voľnejšiu kompozíciu, členenie textov na odseky
  • majú pestrejšiu, pôsobivejšiu štylizáciu, beletristické a rečnícke prvky
  • používajú voľnú citáciu alebo parafrázovanie bez bibliografie
  • obsahujú silnú didaktickú a presviedčaciu zložku
  • sú subjektívnejšie (autor prejavuje svoj názor)

Cieľom populárno-náučných útvarov je objasnené poznatky rozšíriť medzi neodbornú verejnosť.

Vedecké a technické problémy sa podávajú prístupnou a zaujímavou formou. Autor sa tu angažuje a pridáva aj svoje názory a hodnotenia.


Medzi populárno-náučné útvary patrí:

  • popularizačný článok

  • popularizačná prednáška

  • recenzia - kritický rozbor umeleckého, odborného alebo vedeckého diela, ktorý obsahuje jeho odôvodnené hodnotenie; patrí k publicistickým žánrom


Ukážka č.2 – úryvok z recenzie o filme Osadné

Hoci možno nie vždy bolo autorským zámerom nakrútiť vtipnú scénu, mnohé tak vyznievajú. V každom prípade však ide o láskavý a milý pohľad na účinkujúcich. Za všetky hovorí scéna zobrazujúca výmenu názorov najdôležitejších mužov obce na otázku, aké zviera by bolo najvhodnejšie pre sochu, ktorá má vítať návštevníkov obce... Vo viacerých prípadoch sa môžete zamýšľať, či daná scéna bola mienená iba prvoplánovo, alebo či sa za ňou skrývajú ďalšie významy. Pravdepodobne bude vo väčšine prípadov platiť druhá možnosť... Nie je to iba akési jemne humorné „road-movie“ (mimochodom, oficiálny žáner filmu sa uvádza ako „document-toury-movie“) o troch Rusínoch putujúcich do Bruselu lobovať za svoje, v európskych merítkach možno primalé sny, ale takmer stále vás núti premýšľať nad tým, čo sa skrýva medzi riadkami. Práve svojím podtextom sa Osadné stáva mnohorozmerným a získava na kvalite.


- tomto úryvku si môžete všimnúť vlastnosti populárno-náučného štýlu, napr. subjektívnosť, voľnejšiu kompozíciu...


Osobitným žánrom je esej, ktorá stojí na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom, medzi výkladom a úvahou.

· Esej - žáner náučnej literatúry, úvaha, v ktorej sa neobyčajným spôsobom spracúva odborná, najmä kultúrna problematika; zaujímavo, príťažlivo, esteticky, vtipne a vecne chce presvedčiť alebo poučiť čitateľa


Bibliografické údaje:

Maslenová, Alena. 2007. Odborný článok detskej lekárky

http://www.celiakia.sk

CALTÍKOVÁ, M., LAUková, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ.: Učebnica Slovenský jazyk 3 pre stredné školy. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2010.


Ďalšie použité stránky:

http://www.zones.sk (1)

http://www.zones.sk (2)

http://docs.google.com

http://webcache.googleusercontent.com

http://www.ssmv.sk

http://www.kinema.sk

http://www.gymbosak.sk

http://sk.wikipedia.org (1)

http://sk.wikipedia.org (2)


Vypracovali:

Ivana Sekeráková

Veronika Drotárová

Lukáš Havrila

Matej Šima