Vyjadrenie príčinnosti (kauzality)

Prečo na Facebooku nie je nikdy ten, ktorého práve potrebujem? Prečo musím odpovedať na hlúpe otázky? Prečo...

Ak ste odpovedali na ktorúkoľvek z otázok, vyjadrili ste v odpovedi príčinnosť. Slovo „príčina“ sa odvodzuje od slovesa „pričiniť sa“ čo vyjadruje istý vzťah. Podobne aj grécke äiti, znamená príčinu, ale aj vinu, zavinenie. Každý z nás vie vyjadriť kauzalitu, pretože rodný jazyk používame prirodzene. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, čím je vyjadrená príčina v našich slovách?

Príčinnosť sa dá vyjadriť rôznymi spôsobmi. Už na základnej škole sme sa s jedným z nich všetci zoznámili. Pripomeňme si ho teda:

Príslovky

1. Miesta (Kde? Kam? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ?)

vysoko, dole, vpravo, okolo

2. Času (Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?)

zrána, včera, zvečera, oddnes

3. Spôsobu (Ako? Akým spôsobom? Nakoľko?)

· Miery (Koľko? Nakoľko?) absolútne, vôbec

· Zreteľa (Ako? Z akého aspektu?) duševne, kultúrne

4. Príčiny (Prečo? Načo? Začo? Z akej príčiny?)

· Účel (Načo? S akým cieľom?) pracovne

· Účinok (Prečo? S akým účinkom?) zbytočne, zámerne

· Prípustky (prečo? aj napriek čomu?) bezpodmienečne, náročky

Kauzalita sa však dá vyjadriť aj inými, zložitejšími spôsobmi:

a) Vyjadrenie kauzality na úrovni syntagmy

Príslovkové určenie

· Vlastnej príčiny (Prečo sa dej realizuje.)

Napr.: Sanitka sa nemohla dostať na miesto nešťastia pre lokálnu zápchu. Pre riziko zlyhania systému sa rozhodli test odložiť.

· Účelu (Načo, s akým cieľom sa dej realizuje.)

Napr.: Dodržať termín v záujme platnosti. Trvať na evakuácii z dôvodu bezpečnosti.

· Podmienky (Bez/Za akých podmienok sa dej ne-/realizuje)

Napr.: Krvné testy nemôžu byť vykonané v zlej fyzickej kondícii. Výlet sa nemôže organizovať v zlom počasí.

· Prípustky (Napriek čomu sa dej realizuje)

Napr.: Napriek nákupu vakcín sa drvivá väčšina Slovákov nedala zaočkovať proti prasacej chrípke.

b) Vyjadrenie kauzality na úrovni vety

Nepravé priraďovacie súvetie (nepravá parataxa)

Do nepravých priraďovacích súvetí sa spájajú vety, ktoré sú obsahovo jedna od druhej závislé, ale gramaticky sú spojené tak, ako keby boli rovnocenné. Sú teda spojené priraďovacím vzťahom, ktorý sa formálne vyjadruje priraďovacou spojkou (prípadne bezspojkovým) spojením, ale je medzi nimi podraďovací vzťah.

Patria k nim:

1. príčinné (vysvetľovacie, dôvodové) súvetia

· spojenie dvoch gramaticky (formálne) rovnocenných viet, z ktorých druhá vysvetľuje príčinu deja prvej vety

· spájajú sa najčastejšie priraďovacími spojkami: veď, však, totiž, totižto, čiže, a to, aj tak, to jest, inak...

napr.: Nič som nekúpil, veď bolo zatvorené. Nepijem, veď beriem antibiotiká.

2. dôsledkové súvetia

· spojenie dvoch gramaticky rovnocenných viet, z ktorých prvá veta vyjadruje príčinu a druhá jej dôsledok

· dôsledkový vzťah sa najčastejšie vyjadruje priraďovacími spojkami: a preto, a tak, a teda, nuž, tým, a zato, vtedy, zrejme ani...

napr.: Bolo zatvorené, a tak som nič nekúpil. Pichám si steroidy, a preto sa cítim silnejší.

3. prípustkové súvetia

· spojenie dvoch gramaticky rovnocenných viet, z ktorých prvá vyjadruje okolnosť nepriaznivú pre realizáciu deja druhej vety. Dej tejto druhej vety sa však napriek tejto nepriaznivej okolnosti pripúšťa

· vety v prípustkovom súvetí sa najčastejšie spájajú spojkami: a (v odporovacom význame), a predsa, aj tak, tak či tak, i to, a jednako, aj – aj, i – i...

napr.: Má len päť rokov, a už vie čítať. Je to tiger, a predsa mu nechutí mäso.

Kauzálny reťazec

Skladá sa z piatich častí, ktoré sú usporiadané v poradí:

· Príčina (Prečo sa to stalo?)

· Dôvod (Prečo sa to stalo v tomto prípade?)

· Jav

· Následok (Čo spôsobil jav?)

· Dôsledok (Čo z javu vyplýva?)

Toto poradie je veľmi dôležité a v čase sa nemôže meniť. Napr.:

· Jav: Dostal som štvorku z biológie.

· Príčina: Asi som bol slabo pripravený.

· Dôvod: Pani učiteľka mala zlú náladu. (vysoké nároky)

· Následok: Rapídne zhoršenie priemeru známok z biológie.

· Dôsledok: Budem musieť venovať viac času biológii, ak chcem mať na vysvedčení známku podľa mojich predstáv.

Podraďovacie súvetie

Podraďovacie súvetie (hypotaktické) je spojenie 2 nerovnocenných viet – nadradenej (hlavnej) a podradenej (vedľajšej) vety. Jedna veta súvetia je gramaticky podradená druhej. V hlavnej vete sa nachádzajú odkazovacie výrazy, ktoré odkazujú na vedľajšiu vetu.

Čo už vieme o súvetiach:

Súvetie, ktoré sa skladá z troch alebo viacerých viet, nazývame zložené súvetie.

Vety môže spájať:

Priraďovací vzťah: H1-H2-H3

Napr.: Centrálna banka zvýšila úrokovú sadzbu regionálnym bankám, tie zvýšili úrokovú sadzbu svojim klientom a tí začali postupne krachovať.

Podraďovací vzťah: H1-V1-V2

Napr.: Centrálna banka musí dať pozor, aby prírastok objemu peňazí nebol príliš silný, pretože inak by vznikla nežiaduca inflácia.

Podraďovací a priraďovací vzťah: H1-V1-V2 (V1 a V2 sú si rovné)

Napr.: Ich najdôležitejšou investíciou bolo to, že kúpili od regionálnych bánk veľa úverov a premenili ich na dlhopisy.

1.	vedľajšia veta príčinná · spájacie prostriedky: lebo, pretože, že, čo, či, aby, keď, preto- lebo, zato- že... · odkazovacie výrazy: preto, zato	Banka vyhodila Američanku preto, lebo bola príliš atraktívna. Toto sú však pomýlené názory tých, ktorí nevedia čo je to skutočné priateľstvo, pretože ho nikdy nepocítili. Kúpil som si auto, aby som nemusel chodiť peši.
2.	vedľajšia veta účelová · spájacie prostriedky: žeby, aby, že, či, čo, nech... · odkazovacie výrazy: preto, len preto, zato, iba zato, nato, nato, za tým účelom...	Aby sme porozumeli tomu, o čo vlastne v psychoterapii ide, musíme si povedať viac o jej metódach. Daj mi ešte šancu, nech napravím svoje chyby.
3.	vedľajšia veta podmienková · spájacie prostriedky: ak, len ak, keby, i keby, keby aj, ibaže, pokiaľ... · odkazovacie výrazy: tak, teda, potom, nuž...	Musíš zmeniť svoju prítomnosť, ak chceš mať inú budúcnosť. Pokiaľ chceš prísť včas, nesmieš zmeškať autobus. Ak pomôžeš ty mne, pomôžem ja tebe.
4.	vedľajšia veta prípustková · spájacie prostriedky: hoci, hoc aj, nech, čo aj, i čo by, čo hneď, aj keď, ani keby, aby, akokoľvek, napriek tomu... · odkazovacie výrazy: jednako, predsa, aj napriek tomu...	Predsa si doniesol domov psa, aj keď mu to rodičia zakázali. Jednako vyhral súťaž, hoci sa na ňu vôbec nepripravoval. Aj napriek tomu to nezvládol, i keď všetci stáli pri ňom.

Úloha pre triedu:

Napíšte peknú vetu, v ktorej bude vyjadrená kauzalita. Téma: Hodiny slovenského jazyka s Mgr. Jurajom Sabolom. Napíšte ju buď ako komentár, alebo ju prineste na hodinu.

Bibliografické údaje:

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ.: Učebnica Slovenský jazyk 3 pre stredné školy. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2010.

http://jaray.bigbloger.lidovky.cz/c/115957/Na-pociatku-bola-kauzalita.html

Autori:

Simona Demjaničová

Michaela Tuschlová

Peter Gernát

Jozef Petrík

Matúš Havadej

Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe II.

Jedného dňa Ďurko oslavoval svoje narodeniny. O dva dni neskôr jeho staršie dvojča, Marek, oslavovalo svoje narodeniny. Ako je to možné?

V náučnom štýle používame logické myslenie podobne ako pri riešení uvedeného hlavolamu. V predchádzajúcom blogu od blogerky Evky ste sa dozvedeli niečo o indukcii, zovšeobecnení, dedukcii, komparácii a konkretizácii. Dnes vám priblížime ďalšie postupy logického myslenia.

Ďalšie postupy logického myslenia:

• Triedenie
  
• Analógia
  
• Objasňovanie
  
• Interpretácia
  
• Argumentácia

Triedenie (klasifikácia, kategorizácia)

Tento postup slúži na rozdelenie skupiny pojmov alebo javov do podskupín podľa rozlišovacích znakov. Pri zaraďovaní do podskupín využívame porovnávanie jednotlivých javov, ale aj uvedenie príkladov. Výhodou triedenia je prehľadnosť. Pre čitateľa je jednoduchšie si pojmy zapamätať.

Príklad

Deriváty uhľovodíkov rozdeľujeme na:

• Halogénderiváty
• Dusikaté deriváty
  • Nitroderiváty
  • Aminoderiváty
• Kyslíkaté deriváty
  • Hydroxyderiváty
    • Alkoholy
    • Fenoly
  • Étery
  • Karbonylové zlúčeniny
    • Aldehydy
    • Ketóny
  • Karboxylové kyseliny

Analógia (obdoba, podobnosť)

Zaoberáme sa skupinou podobných javov. Po preskúmaní ich podobností usudzujeme, že aj ďalší jav toho istého charakteru má

Hypotéza - vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad

rovnaké niektoré vlastnosti. Na základe toho vyslovíme hypotézu.

Príklad

Po preštudovaní dvoch Sofoklových hier (Vládca Oidipus, Antigona) vieme, že majú tieto znaky:

• hrdina je v kritickej situácii
• námet z gréckej mytológie
• priamočiary dej sa odohrával na jednom mieste, od rána do večera (jednota miesta, času a deja)

Na základe týchto znakov predpokladáme, že aj jeho hra Filokteles bude mať podobné vlastnosti.

Objasňovanie (exemplifikácia)

Vysvetlenie, výklad, ktorým sa niečo stáva jasnejším, pochopiteľnejším. Jedným z druhov je aj argumentácia spomenutá nižšie.

Príklad

Aj Štúrovci, hlavní predstavitelia romantizmu, odmietali feudalizmus, absolutizmus a maďarizáciu.

Interpretácia

Pod pojmom interpretácia rozumieme proces vytvárania záverov na základe získaných informácií, pri ktorom hľadáme vzťahy, klasifikujeme ich a pokúšame sa ich vysvetliť.

Interpretácia textu:

• vedecká
• popularizačná
• esejistická

Na rozdiel od iných postupov logického myslenia zahŕňa aj postoje (názorové, zážitkové) interpretujúceho.
Text môžeme interpretovať:

• súhlasne
• kontrastne
• polemicky
• komplexne (zo všetkých hľadísk - obsahová štruktúra textu, zážitkové východiská interpretujúceho)
• čiastkovo (z jedného hľadiska - tvarová štruktúra textu)

Ukážka

Objektom tejto maľby je päťčlenná roľnícka rodina pri večeri. V popredí máme stôl a na ňom jedlo. Pozornosť na obraze priťahujú dva kľúčové prvky – ruky a tváre. Tie ruky sú ušľachtilé ruky pracujúcich. Kostnaté a silné ruky, ktoré cez deň obrábali pôdu a večer sa dotýkajú toho, čo vyprodukovali. Tváre sú drsné, skoro až prechádzajúce do karikatúry. Sledujeme únavu v matkinej tvári alebo predčasne zostarnutú tvár mladej dievčiny i napriek tomu, že má také jasné oči. Autor sa nestavia do pozície ochrancu. On neromantizuje. Hovorí, aby si nechali svoje šaty. Nechce maľovať ľudí v neprirodzenej pozícii. Chce ich namaľovať takých, akí sú. Výsledkom je, že sa nám ponúka pohľad, akoby sme cez oblok pozorovali vtedajší rodinný život.

(Interpretácia výtvarného diela "Jedáci zemiakov" od Vincenta van Gogha)

Argumentácia

Ako sme už spomenuli, argumentácia je druhom objasňovania. V argumentačnom texte (napr. vo výklade, diskusnom príspevku...) ide aj o presviedčanie prijímateľa, o prezentáciu a dokazovanie autorovej pravdy.

Myšlienkový postup pri argumentácii:

Téza - formulovaná myšlienka v argumentačnom texte -
- tvrdenie

1. vyslovíme tézu
2. odôvodňujeme svoje tvrdenie s využitím argumentu
3. na záver zhrnieme povedané (môžeme aj načrtnúť iné riešenie)

Argument - dôkazový prostriedok alebo dôvod nejakého tvrdenia

Druhy argumentov:

• priame - môžu byť vecne a objektívne opísané javy, ktoré podložia naše tvrdenia (časový údaj, historická udalosť, číselný údaj, citácia a pod.), obraz alebo graf, cudzie alebo vlastné svedectvo...
• nepriame - sú to dôkazy, ku ktorým sme dospeli logickými operáciami (analógia, dedukcia); môže ním byť napr. vyslovená hypotéza alebo premisa.

Premisa - tvrdenie, z ktorého niečo odvodzujeme

Napríklad: Ministerstvo práce oznámilo, že v nasledujúcom roku stúpne počet nezamestnaných v okrese XY o 20%. Je zrejmé, že životná úroveň populácie v tomto okrese sa výrazne zníži.

Chyby, ktorých sa pri argumentácii dopúšťame:

• zneváženie oponenta
  Napríklad: Hitler a Stalin boli ateisti. Ateisti sú teda amorálni.
• nevedecký argument
  Napríklad: Telepatia a iné fenomény neexistujú. Nikto doteraz nedokázal, že sú reálne.
• pôsobenie na city verejnosti
  Napríklad: Povinná maturita z piatich predmetov je nezmysel, načo sa učiť viac?
• tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou
  Napríklad: Lebo Zem je stredom vesmíru.

K chybám v argumentácii najčastejšie dochádza v polemických odborných textoch a v diskusiách.

Diskusia - názory viacerých ľudí na pracovnom stretnutí; účastníci diskutujú jeden po druhom

Polemika - ostrá výmena názorov, napríklad v médiách; hovoriaceho často preruší reč iného hovoriaceho

Úloha pre triedu:

Do komentára napíšte názor na tento blog, argumentujte...

Bibliografické údaje

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ.: Učebnica Slovenský jazyk 3 pre stredné školy. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2010.

http://referaty-seminarky.sk/

http://brainden.com/

http://recky.blog.sme.sk/

http://sk.wikipedia.org/

http://www.zones.sk/

Vypracovali:

Jarmila "Džejba" Bánociová
Mária "Maňka" Gubová
Marcel "Macko" Schichman
Alexandra "Suši" Šofranková
Lucia "Drobátko" Tomková

Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe I.

Jeden muž mal tri ženy a nemohol sa rozhodnúť, s ktorou sa oženiť. Tak dal každej pomerne vysokú sumu peňazí, aby s nimi urobili, čo uznajú za najlepšie. Prvá si kúpila šaty, kozmetiku, šperky a hovorí: „Drahý, urobila som všetko preto, aby si mal tú najkrajšiu“. Druhá nakúpila veci preňho – oblečenie, športové potreby, nápoje do baru. „To preto drahý, aby si vedel, ako na teba myslím“. Tretia vložila peniaze do podnikania a po krátkej dobe priniesla mužovi dvojnásobok sumy. „Aby si videl, aká som šikovná“. I zamyslel sa muž a nakoniec si vybral tú s najväčším poprsím.

Na tomto príklade môžeme vidieť výsledok mužskej logiky. Vo všeobecnosti platí, že logické myslenie je schopnosť dôsledne, postupne a správne myslieť. Schopnosť využiť pri riešení jedného problému všeobecne platné zákonitosti. Základom výkladového slohového postupu je využívať logické myslenie a to má svoje postupy a formy, ktoré sú navzájom prepojené:

Postupy a formy logického myslenia

• indukcia, syntéza
• zovšeobecnenie
• dedukcia, analýza
• komparácia
• uvedenie príkladu
• triedenie, klasifikácia
• analógia
• objasňovanie príkladmi
• interpretácia
• argumentácia

Indukcia

• myšlienkový postup
• znamená vyvodzovanie všeobecného záveru na základe mnohých poznatkov o jednotlivostiach
• pri indukcii postupujeme od jednotlivostí k zovšeobecneniu, od konkrétnych javov k abstrakcii, od známych vecí k neznámym
• zakončením indukcie môže byť syntéza (spájanie jednotlivých častí do celku)
• závery indukcie nebývajú vždy presné a jednoznačné

Činnosť pri indukcii (pokynové slovesá): spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery

Napríklad

„Pre saské hroby je typické, že obsahovali početné nálezy korálikov.“

(Archeológovia po preskúmaní viacerých saských hrobov vyvodili záver.)

Zovšeobecnenie (generalizácia)

• myšlienkový postup
• znamená, že na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale aj formulujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov
• prechádzame od tvrdenia o časti predmetov triedy k tvrdeniu o celej triede
• pri zovšeobecneniu postupujeme od jednotlivého k všeobecnému

Činnosť pri zovšeobecnení: zovšeobecňovať, definovať

Napríklad

„Na základe kostrových pozostatkov nájdených v rekonštruovanom hrobe sa zistilo, že ide o hrob ženy. Pochovali ju s niekoľkými šperkmi a ozdobami odevu. Podľa nálezovej situácie a predmetov z hrobov je možné rekonštruovať množstvo detailov týkajúcich sa pochovaného jednotlivca vrátane jeho fyzického vzhľadu.“

(Na príklade prvých dvoch viet možno definovať tretiu – výrok, ktorý platí všeobecne)

Dedukcia

• myšlienkový postup objasňovania od univerzálnejšieho, všeobecnejšieho pojmu k pojmu menej všeobecnému, až konkrétnemu
• je opak indukcie
• rozčleňuje celok na jednotlivé časti
• zakončením môže byť analýza/ rozbor alebo vyslovenie predpokladov
• závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie

Činnosť pri dedukcii: odvodzovať, vyvodzovať, rozčleňovať, analyzovať, rozlišovať, vyvodiť závery

Napríklad

„I keď korálik, brošňa a ihlica boli zrejme cenné predmety, pochovanej ich do hrobu priložili ako neodmysliteľnú súčasť posmrtnej výbavy. Brošne s krížovou hlavicou sa mohli nosiť pod pásom a zopínali kazajku.“

(Fakty o predmetoch v hrobe nabádajú k vytvoreniu záveru o ich význame a použití)

Ukážka

Komparácia (porovnanie)

• metóda zisťovania zhodných alebo rozdielnych vlastností pozorovaných javov
• využívame analýzu a syntézu

Činnosť pri porovnávaní: porovnávať, rozlišovať, rozoznávať, skontrolovať, dať do protikladu

Napríklad

„Vďaka analýze brošní a ich polohy na kostrách sú archeológovia niekedy schopní rozlíšiť hroby Anglov, Sasov a Frízov.“

(Jednotlivé rozdiely sú typické pre rôzne kultúry)

Konkretizácia (uvedenie príkladu)

• konkretizáciou prechádzame od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu

Činnosť pri konkretizácii: konkretizovať, aplikovať, uviesť príklad, demonštrovať na príklade

Napríklad

„V pôde sa zachovali výrobky z anorganických materiálov, ako je napríklad kovová brošňa a ihlice.“

(Uvedenie príkladu)

Úloha

Vymyslite rozkazovaciu vetu ako príklad na každú formu logického myslenia (pomôžte si činnosťami). Odpovede napíšte do komentára.

Bibliografia

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava : Orbis Pictus, 2010.

Aston, M., Taylor, T.: Atlas archeológie. Bratislava: Ikar, 2002

www.konzjlbbb.sk

www.cudzieslova.sk

http://sk.wikipedia.org/

http://www.diva.sk/

http://www.mamaaja.sk/

http://www.ecards-passion.net/

http://forum.uloz.to/

http://www.blippitt.com/

Spracovali: Horníková Lenka, Luteránová Katarína, Vargová Kristína, Vašková Eva

Využitie slohových postupov v náučnom štýle

Tak ako ľudia vo svete majú rôzne funkcie a pracujú v rozličných sférach, takisto aj v náučnom štýle majú jednotlivé slohové postupy jedinečné využitie. Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, že aj v náučnom štýle využívame viaceré slohové postupy? Asi nie. Mnohí z vás pravdepodobne ani netušia, čo by to mohlo znamenať. Práve pre vás sme vytvorili tento blog, ktorý vám, ako dúfame, pomôže danú tému objasniť.

Ako sme sa na základnej škole naučili (poniektorí), rozoznávame v našom jazyku 4 slohové postupy.

Výkladový slohový postup v náučnom štýle:

• v náučnom štýle je najviac využívaný
• slúži na vysvetlenie javov, postupov, objasnenie súvislostí
• objektívne vysvetlenie bez emocionálneho zaujatia (pre výklad)
• subjektívne vysvetlenie s emocionálnym zaujatím (pre úvahu)
  
• logická stavba a zložitá štruktúra
• útvary: výklad, projekt, prednáška, úvaha, recenzia

Rozdiely medzi výkladom a úvahou

Výklad je objektívny slohový útvar; autor stojí nad textom; obyčajne využíva neosobné vyjadrovanie alebo autorský plurál; základom je analýza javov, predmetov a vzťahov.

Úvaha je subjektívny slohový útvar; uplatňuje sa v nej vlastný názor autora; základom je interpretácia známych faktov.

Ukážka č.1: Výklad na tému drogy

Droga je prirodzená alebo syntetická chemická látka, ktorá môže v ľudskom organizme vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcií. Rýchly a výrazný účinok má aj na psychiku. Človek trpiaci závislosťou na drogách sa nazýva toxikoman. Dejiny drog sú neobyčajne dlhé a pestré. Spájajú sa s počiatkom ľudstva, aj keď prvé dôkazy o užívaní drog máme až z približne roku 60 000 p.n.l. Ľudia však pravdepodobne objavili drogy už oveľa skôr, pretože človek si určite všimol účinok niektorých rastlín na psychiku a začal si ich uvedomovať už niekde na začiatku svojho vzniku.

Ukážka č.2: Úvaha na tému drogy

Mladosť je jedna kapitola našej knihy života, ktorá nie u všetkých skončí tak, ako by mala. Všetky tie sladké nezmysly či nosenie po rukách sa pominú a nastáva krutá realita. Realita, ktorá sa nám ukáže spočiatku v tom ružovom svetle. Študentské lásky, sklamania, úteky z domu, no hlavne alkohol, drogy, cigarety. Po úmornom týždni plného učenia či skorého ranného vstávania prichádza piatok. Piatok ako čas zábavy, odreagovania sa. Pre nás mladých sú tieto dni slasťou. Ale prečo? Veď sú to iba obyčajné dni ako ostatné.

Opisný slohový postup v náučnom štýle:

• súčasť dlhších a náročnejších výkladových textov (recenzií, referátov a pod.)
  
• zachytáva základné vlastnosti a znaky predmetu, osoby alebo pracovného postupu
• znaky a vlastnosti sa vymenúvajú v istom poradí, ktoré do istej miery závisí od podávateľa

Ukážka č.3:

Abakus je jednoduchá a historicky veľmi stará mechanická pomôcka, takzvané počítadlo. V mnohých krajinách (Rusko, Čína) je bežne používané dodnes. U starovekých Egypťanov malo tvar dosky z vypálenej hliny, v ktorej boli vyryté žliabky. V nich sa posúvali nahor i nadol počítacie kamienky. Rimania abakus zdokonalili: nahradili hlinu bronzom a v drážkach sa pohybovalo deviatimi kamienkami (alebo jedným väčším v hodnote 5, a štyrmi malými). Každý žliabok označoval jeden číselný rad (pre jednotky, desiatky, stovky a podobne), navyše tu bol žliabok určený pre dvanástiny. Tento abakus umožňoval základné aritmetické operácie i s veľkými číslami.

Informačný slohový postup v náučnom štýle:

• základné znaky: vecné údaje, stručnosť, oznamovacie vety, podstatné mená, číslovky
  
• často zastúpený v odbornom opise (napr. výpočet častí strojov)
• je súčasťou recenzie, odborného referátu a školského referátu (napr. informácia o dielach autora, výpočet postáv)

Ukážka č.4:

Honoré de Balzac, vlastným menom Honoré Balssa, bol francúzsky spisovateľ a jeden zo zakladateľov realistického románu, písal z prostredia francúzskej spoločnosti. Diela:

• Les Chouans (1820)
  
• Gobseck (1830)
• Šagrénová koža (Le Peau de chagrin, 1831)
• Eugénia Grandetová (Eugénie Grandet, 1833)
• Vidiecký lekár (Le Médecín de campagne, 1833)
• Stará panna (La Vieille fille, 1836)

Rozpravací slohový postup v náučnom štýle:

• používa sa len v motivačných častiach textu pre mladších čitateľov
  

Ukážka č.5:

Prírodný svet je veľmi zložitý, obdivuhodný, krásny a nebezpečný. Kniha, ktorú držíš v rukách, rozmotáva zložité klbko väzieb panujúcich v prírode a vysvetľuje základné zákonitosti, ktorými sa príroda riadi. Objasňuje, ako živočíchy, rastliny a iné organizmy žijú, aké sú medzi nimi vzájomné vzťahy a aké sú ich vzťahy s prostredím.

Úloha pre triedu:

Porovnajte ukážku č. 1 a ukážku č. 2 a nájdite rozdiely medzi úvahou a výkladom v týchto ukážkach. Vaše odpovede môžete uverejniť do komentára.

Bibliografia:

www.pravda.sk

www.wikipedia.org

www.zones.sk

www.google.sk

www.citanie.madness.sk

www.atlas.sk

www.ai-inzenyring.cz

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava : Orbis Pictus, 2010.

Spracovali:

Simona Horvátová

Mária Leščinská

Alexander Prevužňák

Roman Senaj

III.C