Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe I.
Jeden muž mal tri ženy a nemohol sa rozhodnúť, s ktorou sa oženiť. Tak dal každej pomerne vysokú sumu peňazí, aby s nimi urobili, čo uznajú za najlepšie. Prvá si kúpila šaty, kozmetiku, šperky a hovorí: „Drahý, urobila som všetko preto, aby si mal tú najkrajšiu“. Druhá nakúpila veci preňho – oblečenie, športové potreby, nápoje do baru. „To preto drahý, aby si vedel, ako na teba myslím“. Tretia vložila peniaze do podnikania a po krátkej dobe priniesla mužovi dvojnásobok sumy. „Aby si videl, aká som šikovná“. I zamyslel sa muž a nakoniec si vybral tú s najväčším poprsím.
Na tomto príklade môžeme vidieť výsledok mužskej logiky. Vo všeobecnosti platí, že logické myslenie je schopnosť dôsledne, postupne a správne myslieť. Schopnosť využiť pri riešení jedného problému všeobecne platné zákonitosti. Základom výkladového slohového postupu je využívať logické myslenie a to má svoje postupy a formy, ktoré sú navzájom prepojené:
Postupy a formy logického myslenia
- indukcia, syntéza
- zovšeobecnenie
- dedukcia, analýza
- komparácia
- uvedenie príkladu
- triedenie, klasifikácia
- analógia
- objasňovanie príkladmi
- interpretácia
- argumentácia
Indukcia
- myšlienkový postup
- znamená vyvodzovanie všeobecného záveru na základe mnohých poznatkov o jednotlivostiach
- pri indukcii postupujeme od jednotlivostí k zovšeobecneniu, od konkrétnych javov k abstrakcii, od známych vecí k neznámym
- zakončením indukcie môže byť syntéza (spájanie jednotlivých častí do celku)
- závery indukcie nebývajú vždy presné a jednoznačné
Činnosť pri indukcii (pokynové slovesá): spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery |
Napríklad
„Pre saské hroby je typické, že obsahovali početné nálezy korálikov.“
(Archeológovia po preskúmaní viacerých saských hrobov vyvodili záver.)
Zovšeobecnenie (generalizácia)
- myšlienkový postup
- znamená, že na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale aj formulujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov
- prechádzame od tvrdenia o časti predmetov triedy k tvrdeniu o celej triede
- pri zovšeobecneniu postupujeme od jednotlivého k všeobecnému
Činnosť pri zovšeobecnení: zovšeobecňovať, definovať |
Napríklad
„Na základe kostrových pozostatkov nájdených v rekonštruovanom hrobe sa zistilo, že ide o hrob ženy. Pochovali ju s niekoľkými šperkmi a ozdobami odevu. Podľa nálezovej situácie a predmetov z hrobov je možné rekonštruovať množstvo detailov týkajúcich sa pochovaného jednotlivca vrátane jeho fyzického vzhľadu.“
(Na príklade prvých dvoch viet možno definovať tretiu – výrok, ktorý platí všeobecne)
Dedukcia
- myšlienkový postup objasňovania od univerzálnejšieho, všeobecnejšieho pojmu k pojmu menej všeobecnému, až konkrétnemu
- je opak indukcie
- rozčleňuje celok na jednotlivé časti
- zakončením môže byť analýza/ rozbor alebo vyslovenie predpokladov
- závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie
Činnosť pri dedukcii: odvodzovať, vyvodzovať, rozčleňovať, analyzovať, rozlišovať, vyvodiť závery |
Napríklad
„I keď korálik, brošňa a ihlica boli zrejme cenné predmety, pochovanej ich do hrobu priložili ako neodmysliteľnú súčasť posmrtnej výbavy. Brošne s krížovou hlavicou sa mohli nosiť pod pásom a zopínali kazajku.“
(Fakty o predmetoch v hrobe nabádajú k vytvoreniu záveru o ich význame a použití)
Ukážka
Komparácia (porovnanie)
- metóda zisťovania zhodných alebo rozdielnych vlastností pozorovaných javov
- využívame analýzu a syntézu
Činnosť pri porovnávaní: porovnávať, rozlišovať, rozoznávať, skontrolovať, dať do protikladu |
Napríklad
„Vďaka analýze brošní a ich polohy na kostrách sú archeológovia niekedy schopní rozlíšiť hroby Anglov, Sasov a Frízov.“
(Jednotlivé rozdiely sú typické pre rôzne kultúry)
Konkretizácia (uvedenie príkladu)
- konkretizáciou prechádzame od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu
Činnosť pri konkretizácii: konkretizovať, aplikovať, uviesť príklad, demonštrovať na príklade |
Napríklad
„V pôde sa zachovali výrobky z anorganických materiálov, ako je napríklad kovová brošňa a ihlice.“
(Uvedenie príkladu)
Úloha
Vymyslite rozkazovaciu vetu ako príklad na každú formu logického myslenia (pomôžte si činnosťami). Odpovede napíšte do komentára.
Bibliografia
CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava : Orbis Pictus, 2010.
Aston, M., Taylor, T.: Atlas archeológie. Bratislava: Ikar, 2002
http://sk.wikipedia.org/
http://www.ecards-passion.net/
Spracovali: Horníková Lenka, Luteránová Katarína, Vargová Kristína, Vašková Eva
Ahojte. Veľmi sa mi páči grafické spracovanie blogu :) Avšak, zo zložitých definícií mi nie je jasné, aký je rozdiel medzi indukciou, generalizáciou a dedukciu. Mohli by ste to nejako jednoduchšie vysvetliť?
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťPri generalizácii zisťujeme nejaké spoločné vlastnosti jednotlivých predmetov a dávame ich do jednej skupiny. Napr. máme jablko, hrušku, slivku a môžeme to dať do jednej skupiny ovocie.
OdpovedaťOdstrániťPri indukcii určujeme spoločný záver vyvodený z mnohých poznatkoch.
Dedukcia je opak indukcie, kedy sa z prijatých výrokov alebo informácií dospieva k novému záveru.
Dúfam, že je to vysvetlené jednoduchšie :)
Ahojte baby. Krásna ukážka mužskej logiky...:D...super úvod fakt..:)....páčia sa mi aj obrázky hodené medzi text...no spracovanie definícií by som urobila trošku jednoduchšie aby sa to ľahšie učilo...:)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Evka. Je to vysvetlené jednoduchšie a myslím, že už tomu chápem :D
OdpovedaťOdstrániťnnnn
OdpovedaťOdstrániťnerf miner
OdpovedaťOdstrániť