utorok 5. októbra 2010

Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe I.


Jeden muž mal tri ženy a nemohol sa rozhodnúť, s ktorou sa oženiť. Tak dal každej pomerne vysokú sumu peňazí, aby s nimi urobili, čo uznajú za najlepšie. Prvá si kúpila šaty, kozmetiku, šperky a hovorí: „Drahý, urobila som všetko preto, aby si mal tú najkrajšiu“. Druhá nakúpila veci preňho – oblečenie, športové potreby, nápoje do baru. „To preto drahý, aby si vedel, ako na teba myslím“. Tretia vložila peniaze do podnikania a po krátkej dobe priniesla mužovi dvojnásobok sumy. „Aby si videl, aká som šikovná“. I zamyslel sa muž a nakoniec si vybral tú s najväčším poprsím.

Na tomto príklade môžeme vidieť výsledok mužskej logiky. Vo všeobecnosti platí, že logické myslenie je schopnosť dôsledne, postupne a správne myslieť. Schopnosť využiť pri riešení jedného problému všeobecne platné zákonitosti. Základom výkladového slohového postupu je využívať logické myslenie a to má svoje postupy a formy, ktoré sú navzájom prepojené:


Postupy a formy logického myslenia

  • indukcia, syntéza
  • zovšeobecnenie
  • dedukcia, analýza
  • komparácia
  • uvedenie príkladu
  • triedenie, klasifikácia
  • analógia
  • objasňovanie príkladmi
  • interpretácia
  • argumentácia


Indukcia

  • myšlienkový postup
  • znamená vyvodzovanie všeobecného záveru na základe mnohých poznatkov o jednotlivostiach
  • pri indukcii postupujeme od jednotlivostí k zovšeobecneniu, od konkrétnych javov k abstrakcii, od známych vecí k neznámym
  • zakončením indukcie môže byť syntéza (spájanie jednotlivých častí do celku)
  • závery indukcie nebývajú vždy presné a jednoznačné

Činnosť pri indukcii (pokynové slovesá): spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery



Napríklad

„Pre saské hroby je typické, že obsahovali početné nálezy korálikov.“

(Archeológovia po preskúmaní viacerých saských hrobov vyvodili záver.)


Zovšeobecnenie (generalizácia)

  • myšlienkový postup
  • znamená, že na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale aj formulujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov
  • prechádzame od tvrdenia o časti predmetov triedy k tvrdeniu o celej triede
  • pri zovšeobecneniu postupujeme od jednotlivého k všeobecnému

Činnosť pri zovšeobecnení: zovšeobecňovať, definovať



Napríklad

„Na základe kostrových pozostatkov nájdených v rekonštruovanom hrobe sa zistilo, že ide o hrob ženy. Pochovali ju s niekoľkými šperkmi a ozdobami odevu. Podľa nálezovej situácie a predmetov z hrobov je možné rekonštruovať množstvo detailov týkajúcich sa pochovaného jednotlivca vrátane jeho fyzického vzhľadu.

(Na príklade prvých dvoch viet možno definovať tretiu – výrok, ktorý platí všeobecne)


Dedukcia

  • myšlienkový postup objasňovania od univerzálnejšieho, všeobecnejšieho pojmu k pojmu menej všeobecnému, až konkrétnemu
  • je opak indukcie
  • rozčleňuje celok na jednotlivé časti
  • zakončením môže byť analýza/ rozbor alebo vyslovenie predpokladov
  • závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie

Činnosť pri dedukcii: odvodzovať, vyvodzovať, rozčleňovať, analyzovať, rozlišovať, vyvodiť závery

Napríklad

„I keď korálik, brošňa a ihlica boli zrejme cenné predmety, pochovanej ich do hrobu priložili ako neodmysliteľnú súčasť posmrtnej výbavy. Brošne s krížovou hlavicou sa mohli nosiť pod pásom a zopínali kazajku.“

(Fakty o predmetoch v hrobe nabádajú k vytvoreniu záveru o ich význame a použití)

Ukážka




Komparácia (porovnanie)

  • metóda zisťovania zhodných alebo rozdielnych vlastností pozorovaných javov
  • využívame analýzu a syntézu

Činnosť pri porovnávaní: porovnávať, rozlišovať, rozoznávať, skontrolovať, dať do protikladu

Napríklad

„Vďaka analýze brošní a ich polohy na kostrách sú archeológovia niekedy schopní rozlíšiť hroby Anglov, Sasov a Frízov.“

(Jednotlivé rozdiely sú typické pre rôzne kultúry)


Konkretizácia (uvedenie príkladu)

  • konkretizáciou prechádzame od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu

Činnosť pri konkretizácii: konkretizovať, aplikovať, uviesť príklad, demonštrovať na príklade

Napríklad

„V pôde sa zachovali výrobky z anorganických materiálov, ako je napríklad kovová brošňa a ihlice.“

(Uvedenie príkladu)

Úloha

Vymyslite rozkazovaciu vetu ako príklad na každú formu logického myslenia (pomôžte si činnosťami). Odpovede napíšte do komentára.




Bibliografia

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava : Orbis Pictus, 2010.

Aston, M., Taylor, T.: Atlas archeológie. Bratislava: Ikar, 2002

www.konzjlbbb.sk

www.cudzieslova.sk


7 komentárov:

  1. Ahojte. Veľmi sa mi páči grafické spracovanie blogu :) Avšak, zo zložitých definícií mi nie je jasné, aký je rozdiel medzi indukciou, generalizáciou a dedukciu. Mohli by ste to nejako jednoduchšie vysvetliť?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Pri generalizácii zisťujeme nejaké spoločné vlastnosti jednotlivých predmetov a dávame ich do jednej skupiny. Napr. máme jablko, hrušku, slivku a môžeme to dať do jednej skupiny ovocie.
    Pri indukcii určujeme spoločný záver vyvodený z mnohých poznatkoch.
    Dedukcia je opak indukcie, kedy sa z prijatých výrokov alebo informácií dospieva k novému záveru.
    Dúfam, že je to vysvetlené jednoduchšie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahojte baby. Krásna ukážka mužskej logiky...:D...super úvod fakt..:)....páčia sa mi aj obrázky hodené medzi text...no spracovanie definícií by som urobila trošku jednoduchšie aby sa to ľahšie učilo...:)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ďakujem Evka. Je to vysvetlené jednoduchšie a myslím, že už tomu chápem :D

    OdpovedaťOdstrániť